Kauza Arcibiskup, alebo aj kauza Slovensko
V poslednom čase to Slovenskom hýbe tak, že niekedy môže mať nestranný sledovateľ dojem, že tých vetrov Slovenskom duje podstatne viac, ako je zvykom a bežné. Nejde tu o „nejaké“ vetry. Všetky dujú o tom istom. Rapídny pokles všetkých morálnych hodnôt v štáte ako takom. Pozoruhodnou špecialitou sú už dlhú dobu takzvaní skutoční aj akože hovorcovia – ich úloha je jedinečná. Vysvetliť, že sa neporušil zákon, keď sa porušil. Vysvetliť psychologicky prijateľne pre národ, že je všetko fajn, aj keď je blbo. Vysvetliť, že vagabund je veľmi dobrý človek. Vysvetliť, že zle robí vždy iba niekto iní a nie my.
Dá sa to pochopiť aj tak, že možno nám iba prozreteľnosť dáva najavo – všimnite si občania aj niečo iné, nielen to, čo chcú vidieť vaše oči.
Koľko morálnych, výchovných, pedagogických a etických defektov majú skoro všetky inštitúcie v štáte. A aby toho nebolo dosť, alebo až priveľa, ešte aj RK Cirkev sa tvári a koná podobne, tak ako celý štát. Smiech cez slzy.
Kauza „trnavský arcibiskup“ je tiež dokladom o živote. Zisťujeme, že ani RK Cirkev nie je ušetrená etických a morálnych problémov v tomto štáte.
Podľa viacerých indícií aj tam vykonala svoje dielo tentoraz cirkevná „gorila“. Tiež skupina, alebo skupinka. Aj tam ide pravdepodobne o prejav typickej ľudskej duše a je jedno, či je v „úradnom“ obleku, alebo v rôzne upravenej kňazskej „uniforme“
Skupina! Určite existuje skupina dajme tomu kňazov, ktorí boli akokoľvek postihnutí za nevhodnú, dajme tomu pastoračnú činnosť pre veriacich. Sú! A keďže aj oni sú iba ľudia a diabol má na nich rovnaký dosah, ako na obyčajných ľudí – dajme tomu, že robili všetko preto aby sa svojím spôsobom pomstili. Aj preto, že pomstychtivosť je tiež odjakživa bežnou mentálnou výbavou potomkov Adama a Evy. Že tam ide pochopiteľne aj o peniaze je úplne jasné, ale prvoradý cieľ bol vyvolať odvolanie arcibiskupa, ktorý (im) stúpil na otlaky.
Samotná akcia odvolávania arcibiskupa vlastne z dnešného pohľadu ani nie je to najdôležitejšie na celej veci. To NAJ pri celej kauze je zopár doslova vážnych otázok, ktoré sa objavujú a objavovať budú a budú mať pravdepodobne aj vplyv na ďalšie „cirkevné“ udalosti. A možno nielen cirkevné:
- Zistenie, že ako sa dá aj v RK Cirkvi zneužiť, alebo presnejšie využiť správanie úzkej skupiny ľudí na presadenie vlastných, rýdzo osobných egoistických záujmov. A že v Cirkvi úplne absentuje, nazvem to samočistiaca schopnosť.
- Ako sa dá „nábožne“ reagovať na fakt, keď skupina ľudí (veľmi pravdepodobne cirkevných väčších - menších hodnostárov zosnovala akciu s jediným cieľom - za akúkoľvek cenu dosiahnuť odvolanie arcibiskupa a teda spätne vlastne – oklamať pápeža. Pretože na odvolaní je, musí byť „jeho podpis“. A ako sa už vykonaný krok, ktorý doslova a nielen podľa mňa poškodzuje politiku Vatikánu akože nedá napraviť a všetci tí podvedení sú schopní ešte aj iniciatívne osobne zahladzovať tento krok, ako by všetko bolo v poriadku odvolávaním sa na najvyššiu autoritu. Stačilo dosiahnuť „správne“ rozhodnutie Svätého otca a tým získava aj zlý čin charakter „nezlého“ a beda tým, ktorí chcú poznať pravdu......
- Ako sa dá zneužiť zastupiteľstvo (nunciatúra) Vatikánu v Bratislave na dosiahnutie takéhoto a možno aj podobného cieľa a ako ľahko sa dá Vatikán vtiahnuť do vybavovania si účtov v jednej z tisícov cirkevných provincií vo svete. Stačí chcieť a mať dosť peňazí!?!?
- Ako sa dá na prvý pohľad veľmi prísna hierarchia cirkvi zneužiť a oslabiť – pretože na Slovensku sa pravdepodobne to stalo. A nie je povedané, že podobným spôsobom nie je možné niečo podobné urobiť vo väčšom rozsahu. A ani zďaleka nie na Slovensku.
- Celá kauza dáva jeden zaujímavý obraz, ako sa dá aj v Cirkvi, rovnako ako aj v politike a nakoniec aj v celej štátnej správe dosiahnuť „správny“ cieľ.